Aký je postoj Kňazského bratstva sv. Pia X. k pápežovi?

Najmä v poslednej dobe sa šíria rôzne polopravdy, domnienky a lži o postoji FSSPX k pápežovi, či už ide o nevedomosť alebo zámerné skresľovanie skutočnosti. Sú to mienky o nás, ale väčšinou nepochádzajú od nás, alebo nám podsúvajú názory, ktoré nezastávame. Preto sa chceme k tejto otázke vyjadriť.

„Ubi Petrus, ibi ecclesia“
„Kde je Peter, tam je Cirkev“

Nikto nemôže popierať túto zásadu, ktorá je vyjadrením dogmy o primáte, a napriek tomu zostať katolíkom. Pápež je najvyššou autoritou v Cirkvi a všetci sú mu povinní preukazovať úctu a poslušnosť. Pápež nemá len všeobecnú právomoc nad celou Cirkvou, ale aj bezprostrednú právomoc nad každým pokrsteným, pokiaľ ide o vieru, mravy a cirkevnú disciplínu. Pápež tento úrad nevykonáva podľa vlastnej vôle, úrad pápeža je vymedzený Kristom, ktorý úrad pápeža ustanovil. Táto skutočnosť je jasne vyjadrená v definícii pápežskej neomylnosti I. vatikánskeho koncilu: „Duch Svätý nie je daný Petrovým nástupcom preto, aby s jeho pomocou vytvárali nové učenie, ale preto, aby s jeho pomocou sväto zachovávali a verne vysvetľovali tradíciou uchované zjavenie dané apoštolom alebo depositum fidei.“

Ak je teda aj najvyššia pápežská autorita viazaná tradičným učením, o čo viac je ním viazané vykonávanie ostatných pápežských právomocí. Msgr. Marcel Lefebvre k tomu povedal: „Pravda viery nepatrí pápežovi. Ide o poklad viery, ktorá bola vyučovaná 2000 rokov. Pápež musí tento poklad nesfalšovaný verne odovzdať tým, ku ktorým má povinnosť hovoriť, aby im sprostredkoval pravdu Evanjelia. Pápež nie je slobodný.“

Teda v skratke zhrnuté: Každý pokrstený je povinný poslúchať pápeža, ktorý z moci svojho úradu rozhoduje vo veciach viery, mravov a cirkevnej disciplíny. Úrad pápeža nie je slobodný, je vymedzený Kristovým učením, ktoré je obsiahnuté vo Svätom Písme a Tradícii.

Môže sa stať, že nositeľ pápežského úradu nespĺňa požiadavky zvereného úradu?

V prípade slávnostného učiteľského úradu, pokiaľ pápež tlmočí učenie všetkých svojich predchodcov, to nie je možné, pápež je neomylný. No čo sa týka ostatných výrokov, teologických názorov a osobného príkladu, vtedy to možné je. Z histórie poznáme niekoľko prípadov. Napr. mylné učenie Jána XXII., ktorý popieral osobný súd po smrti a prijímal iba učenie o poslednom súde, čo sám pred smrťou odvolal. Ďalej blud podporujúci učenie pápeža Honória a kompromisný postoj pápeža Libéria k arianizmu. Hodným nositeľom pápežského úradu iste nebol ani Alexander VI., ktorý pápežský úrad zneužíval pre svoje mocenské zámery a ktorého nemravný život vyvolával pohoršenie. Na uvedených príkladoch vidíme, že nie všetci nositelia pápežského úradu vždy spĺňali požiadavky svojho úradu, i keď sa jednalo o ojedinelé prípady. Boh to teda môže dopustiť.

„Keď sa stane, že v dôsledku pre nás nepredstaviteľných okolností, pápež, ten, ktorý sedí na Petrovom stolci, nejakým spôsobom zatemňuje pravdu, ktorú má povinnosť sprostredkovávať, alebo ju ďalej verne neodovzdáva alebo dopúšťa, aby sa šírili bludy a temnota, ktoré pravdu zakrývajú, potom musíme z celého srdca a z celej duše prosiť Boha, aby osvietil toho, ktorý je poverený odovzdávať pravdu.“ (Msgr. Marcel Lefebvre)

Aká je súčasná situácia?

Dá sa uviesť mnoho príkladov, ale hlavným koreňom, z ktorého rastie väčšina dnešných bludov, je praktické, ale aj teologické popieranie dogmy, že spása prichádza jedine skrze katolícku Cirkev. Dôsledkom je bezbrehý synkretický ekumenizmus, jemu zodpovedajúca liturgia a liberalizmus vnútri Cirkvi, ktorý vedie k popieraniu hierarchického usporiadania Cirkvi na čele s pápežom. Ako sa k tomu všetkému stavia súčasný pápež? Všetko toto, žiaľ, zaštiťuje svojou autoritou. Spomeňme len jeden príklad – ekumenické stretnutie v Assisi. Pápež toto stretnutie zvolal a požičal rôznym kresťanským sektám, moslimom, budhistom a iným pohanom kostoly k „ich modlitbe“. Budhisti zakryli svätostánok (v ktorom bola Najsvätejšia sviatosť), odstránili kríž a postavili tam sochu Budhu. Požičať katolícky kostol na modloslužbu je však ťažká svätokrádež a synkretický ekumenizmus, ktorý je teologickým základom tohto činu, je v priamom rozpore s katolíckou vierou.

Facit

„Preto buďte verní, moji milí priatelia. Buďte verní Ježišovi Kristovi, verní Najblahoslavenejšej Panne Márii, verní pápežovi, Petrovmu nástupcovi, pokiaľ sa ako Petrov nástupca správa, ktorým tiež (vzhľadom k svojmu úradu) je, ktorého potrebujeme. Nepatríme k tým, ktorí sa chcú odlúčiť od 2000 ročnej cirkevnej tradície a od tých nástupcov sv. Petra, ktorí Cirkev 2000 rokov riadili.“ (Msgr. Marcel Lefebvre)

Čo tento postoj znamená v praxi? Samozrejme, nemôžeme pápeža nasledovať vtedy, keď koná v rozpore so svojím úradom. „Musíme sa ale v každom prípade za pápeža veľa modliť, aby jemu zverený poklad viery verne zachovával.“ (Msgr. Marcel Lefebvre) A musíme podporiť jeho autoritu vtedy, keď háji pravdy viery a katolícku morálku.

Žiadny človek nemá právomoc súdiť pápeža. „Chráňme sa anathém, urážok, ironických poznámok, chráňme sa sterilnej polemiky! Modlime sa, posväcujme duše veriacich, ktorí k nám stále viac prichádzajú, pretože u nás nachádzajú to, po čom túžia: milosť skutočného kňazstva… naplneného horlivosťou pre spásu duší a slávu nášho Pána Ježiša Krista.“ (Msgr. Marcel Lefebvre)

Kňazi FSSPX sa za súčasného pápeža modlia, spomínajú jeho meno v kánone sv. omše, rovnako ako aj meno biskupa tej diecézy, na ktorej území pôsobia. Nie sme teda tí, ktorí neuznávajú súčasného pápeža za riadneho Petrovho nástupcu, nie sme schizmatici, nie sme žiadna nová sekta! Sme katolíci, veríme, čo Cirkev vždy verila a robíme, čo vždy robila.

„Chceme vytrvať a pokračovať v tom, čo Cirkev vždy robila a nič iné. Nie sme viazaní na žiadne hnutie, na žiadnu stranu, na žiadnu organizáciu. Cítime povinnosť poslušnosti jedine rímskokatolíckej Cirkvi, našim úsilím je pokračovať v katolíckom a rímskom kňazstve a nič iné!” (Msgr. Marcel Lefebvre)